Jedným z jubilujúcich zamestnancov firmy Milk-Agro je aj Ing. Miroslav Tkáč, ktorý vo firme pôsobí ako ekonomický námestník. Odpovedal nám na niekoľko otázok:
Pôsobíte vo firme už 25 rokov. V tomto roku oslavuje štvrťstoročnicu aj firma Milk-Agro. To ste tu od začiatku?
Ešte skôr ako od začiatku (smiech). Pracoval som v bývalých Východoslovenských mliekarňach, neskôr v štátnom podniku Prešovské mliekarne, ktoré pôsobili na tom istom mieste. Milk-Agro bolo založené v januári 1992 a od privatizácie Prešovských mliekarní, 1. 7. 1992, reálne funguje ako súkromná firma.
Čo sa odvtedy zmenilo?
Za ten čas, čo som tu, sa firma zmenila zásadne. Milk-Agro začínalo s dvomi výrobnými prevádzkami – v Prešove a v Sabinove. Výroba v Prešove bola (v auguste 1992) zrušená a stroje boli presunuté do Sabinova, takže výroba sa koncentrovala na jedno miesto – do Sabinova. V Prešove vo vyprázdnených priestoroch vznikol prvý sklad potravín. Vtedy sme mali jednu predajňu, dnes je ich takmer 190.
Kde bola prvá predajňa?
Tá dnes už tiež neexistuje. Bola v tých miestach, kde dnes stojí náš nový chladiarenský sklad. Predtým tam bola vrátnica, a tá bola adaptovaná na predajňu.
Nárast počtu predajní je obdivuhodný. Vy to musíte „ustrážiť“? To asi nie je jednoduché…
Za tie roky som sa pracovne posunul, ale aj firma sa výrazne posunula. Napríklad, keď som sem nastúpil, dodacie listy sa písali ručne. Originál a kópie cez „preklepový“ papier. V deväťdesiatom roku, prakticky po revolúcii, ešte ako štátny podnik, sme začínali s prvými počítačmi. Vtedy to boli nemecké 8-bitové Robotrony z bývalej NDR. Počas ďalších troch rokov sme prešli na PC. Vtedy to boli 286-ky, veľmi pomalé. Dnes je obyčajný mobil rádovo rýchlejší ako vtedajší počítač.
Kým počítače neboli alebo boli pomalé, muselo tú prácu robiť veľa ľudí…
Tá zmena je zásadná. Pri tom počte predajní, tovarových položiek, odberateľov a faktúr, by sa to robiť ručne už vôbec nedalo. Nehovoriac o tom, že počítače umožňujú sledovanie najrozličnejších parametrov, ktoré by sa ináč sledovať prakticky nedali.
Takže ste predtým na vašom oddelení mali viac ľudí?
Ani nie, na začiatku sme nemali vytvorené oddelenie maloobchodných predajní. Teraz máme na tom oddelení sedem účtovníčok. Nemali sme ani finančné oddelenie, ale keď sme sa v roku 1991 stali štátnym podnikom, už sme si ho museli zriadiť.
A odvtedy ste v pozícii ekonomického námestníka…
Prakticky áno. Plynule som prešiel „sediac na tej iste stoličke“ z Prešovských mliekarní do Milk-Agra.
A odvtedy má Vaša pozícia rovnakú náplň?
Významne sa zmenila. Najzásadnejšie čo sa týka vzťahu k predajniam. Keď sme ich nemali, tak nebolo čo riešiť. Takže časť úloh prešla na mňa a na ekonomický úsek, napríklad pri ich otváraní, pri kontrole odvodu tržieb, riešení platieb cez platobné terminály, poistenia majetku a podobne.
Takže po toľkých rokoch v tej istej firme viete presne povedať, v čom je Milk-Agro výnimočná firma v porovnaní s inými mliekarenskými firmami?
Predovšetkým v tom, že máme dobré produkty. Zvlášť na jogurty a syr Volovec nedám dopustiť, chváli si ich asi každý, kto ich ochutnal. A tiež to, že je vo firme súdržnosť a dobré vzťahy.
Vraveli ste, že aj vy ste sa zmenili. V čom?
V prvom rade v osobnom živote – za ten čas, čo tu pracujem, som sa oženil a narodili sa mi tri deti, no a v pracovnom živote som nadobudol nové znalosti a stretol som mnohých cenných ľudí, s mnohými z nich ma okrem pracovných vzťahov spájajú aj priateľské vzťahy.
Spolu s Vami je jubilujúcich kolegov a kolegýň viacero. Je znakom dobrej firmy, keď v nej ľudia vydržia dlhodobo pracovať. Čo Vás drží v tejto firme toľké roky?
Ako som už povedal, je to predovšetkým podpora vedenia firmy, dobrý kolektív u nás na úseku a dobrá spolupráca s inými úsekmi. A, samozrejme, hrdosť na firmu, ktorá má dobré produkty…
