Jozef Renčko a Helena Renčková prežili v spoločnosti Milk-Agro väčšinu svojho produktívneho života. Teraz odchádzajú na zaslúžený dôchodok. Na stretnutí vedúcich predajní sa im riaditeľ spoločnosti, Ing. Jozef Kundrát, poďakoval a spolu sme pospomínali na roky strávené vo firme.

Ako hodnotíte dlhých 25 rokov strávených v Milk-Agre?

pani Helena Renčková: Začala som tu pracovať ako predavačka, keď sa otvorila tretia predajňa, Opal. Potom ako zástupkyňa na predajni číslo 4 na sídlisku. V tom čase tam môjho manžela prijali ako vedúceho predajne. Odvtedy pracujeme spolu na jednej prevádzke už viac ako dvadsať rokov, on ako vedúci, ja ako zástupkyňa.
pán Jozef Renčko: Ja som v týchto dňoch zavŕšil dvadsaťpäť rokov vo firme Milk-Agro, z toho dvadsať rokov ako vedúci predajne, manželka ešte o niekoľko mesiacov viac.

Toľko rokov sa dá pracovať iba pre dobrého zamestnávateľa...
JR: Viete, boli roky lepšie aj horšie, ale vždy som ocenil to, že platili pravidlá a zo strany vedenia sa aj dodržiavali. Firmu som celé tie roky vnímal ako veľmi serióznu. Niekedy sme boli aj kritizovaní, ale ja kritiku beriem ako výzvu, aby som sa zlepšil. Toto som učil aj kolektív, aby sme to brali ako výzvu a neustále sa zlepšovali. Kritika nás motivovala a posúvala k lepším výsledkom. A práve dobré výsledky nás držali a vedeli sme sa z nich ohromne tešiť..
HR: Ja som od začiatku mala pocit, že pracovať pre spoločnosť Milk-Agro je dobrá voľba. Do dnešného dňa som neoľutovala, že som tu pracovala. Ako žena, manželka a matka som ocenila aj to, že firma od začiatku rešpektovala rodinný život. Prejavovalo sa to napríklad otváracími hodinami a aj tým, že nemáme otvorené v nedeľu, hoci v niektorých rokoch to bol v našom okolí silný trend. V našej firme mohli byť rodiny v nedeľu spolu.

Pán riaditeľ vám pred desiatkami vedúcich predajní poďakoval a potvrdil váš prínos pre firmu. Pripomenul, že v mnohých oblastiach ste boli priekopníkmi...

HR: Naša predajňa bola medzi prvými, na ktorej sa testoval počítačový software predaja a my sme boli tí, ktorí testovaním dopĺňali testovací modul, aby ostatné predajne už to mali ľahšie, aby sa čo najviac situácií predaja zachytilo a doplnili sa riešenia.
JR: Dnes mladí ľudia vedia pracovať na počítači, učia sa odmalička. My s manželkou sme sa vtedy museli učiť všetko od začiatku. Od zapnutia počítača, cez základné nastavenia a všetko o programe, cez ktorý sme začali predávať.

Ale zvládli ste to, a asi to nebolo to najťažšie...

HR: Najťažšia, ale aj najdôležitejšia je práca s ľuďmi. Veľmi som sa usilovala, aby zákazníci boli spokojní, aby sme pre nich mali vždy dostatok čerstvého a kvalitného tovaru. Aby sme hygienu udržali na vysokej úrovni a aby estetický dojem predajne bol čo najlepší...
JR: ...a aby boli spokojní nielen zákazníci, ale aj predavačky, lebo to všetko spolu súvisí. Motivovali sme celý kolektív, aby pochopili, že spokojný zákazník nám zase dodáva energiu pre ďalšiu prácu.
HR: Do predajne prichádza aj veľa starých ľudí, dôchodcov, s napísaným zoznamom a my sme im pomohli vyhľadať tovar, naskladať do tašky a odniesť až k dverám. A mali sme z toho dobrý pocit.

Odchádzate, azda to dobré, čo ste kolektív naučili, zostane...

JR: Som o tom presvedčený. Vychovali sme si nástupcov. Nová vedúca pracovala s nami ako zástupkyňa. Celý kolektív sme vychovali tak, aby v nastúpenom trende pokračoval aj bez nás. Chceli sme odísť koncom novembra, aby celý decembrový predaj bol už v ich réžii. Celoročné ciele sú splnené už teraz a ak zvládnu predvianočný nápor, zvládnu potom celý rok...

...a vy idete ďalej. Čo plánujete v najbližších mesiacoch?

JR: Za celé tie roky sme boli spolu na dovolenke iba raz. Takže spoločná dovolenka...

Tak si to užite v zdraví a ďakujeme.