V priestoroch Charitného domu sv. Alžbety v Košiciach bola 20. decembra 2018  štedrá večera. Pre ľudí bez domova ju zorganizovali pracovníci charitného domu za výdatnej podpory ľudí dobrej vôle. Spoločnosť Milk-Agro poskytla suroviny na jej prípravu a zabezpečila aj sladkosti, nápoje a ovocie. Aby táto večera bola pre obyvateľov Charitného domu naozaj štedrou. Porozprávali sme sa o nej s pánom Kamilom Schvarczom, zástupcom spoločnosti Milk-Agro, s vedúcou zariadenia charitného domu PhDr. Soňou Hlaváčovou, PhD. a riaditeľom košickej arcidiecéznej charity Ing. Cyrilom Korpesiom.

Štedrovečerné stretnutia v tomto charitnom domove majú viacročnú tradíciu. V tomto roku hrozilo, že už nebudú...

Pani Soňa Hlaváčová: Už od roku 2005 pripravujeme večeru pre obyvateľov nášho charitného domu, ktorí sa v ňom ocitli vlastným pričinením alebo zavinením  iných. Tohtoročnú si ceníme o to viac, že pred pár mesiacmi sme dostali informáciu o zatvorení charitného domu z dôvodov nesplnenia noriem požiarnej ochrany pre takéto zariadenie. A všetci mali veľký strach, či budú mať kde byť počas Vianoc. Či budú na ulici, či v provizórnych zariadeniach, čo s nimi bude, keď stratia aj tento dom, ktorý nazývajú svojím domovom.
Pán Cyril Korpesio: Tomuto zariadeniu hrozí zánik. Dôvodom je legislatívna zmena, ktorá sprísňuje podmienky prevádzky takýchto zariadení a platí retroaktívne. A to je pre toto zariadenie likvidačné, keďže nie je možné za určený čas splniť všetky podmienky novej vyhlášky. Reálne hrozí, že všetci títo ľudia opäť skončia na ulici. Preto som rád, že sa večera uskutočnila, a to tradične aj za prítomnosti politikov. S prítomnými predstaviteľmi verejného života, vrátane nového primátora Jaroslava Polačeka, starostov mestských častí a dvoch zástupcov národnej rady sme rozvinuli diskusiu o akútnych problémoch tohto zariadenia a hľadali sme možnosti, ako zabrániť jeho zániku.

Nebezpečenstvo ešte pretrváva...

Pán Korpesio: Áno, ale veríme, že zvíťazí zdravý rozum a kompetentní upustia od predstavy, že treba nastaviť podmienky charitného domova pre bezdomovcov podľa podmienok štvorhviezdičkového hotela, a ešte k tomu retroaktívne... Tým by vyhnali bezdomovcov opäť do papierových krabíc pod mostom a takéto ich životné podmienky by im už nevadili?
Našťastie zatiaľ sú tu a majú krásny zážitok štedrej večere. Ako to prebiehalo?
Pani Hlaváčová: Celá slávnosť sa začínala slávnostnou svätou omšou, ktorú celebroval otec arcibiskup Mons. Bernard Bober. Po omši zasadli všetci spoločne za prestretý stôl a jedli kompletnú večeru, ktorú pripravili naše pracovníčky z potravín, ktoré dodala spoločnosť Milk-Agro. Ešte zvlášť potešil obyvateľov charitného domu vianočný pozdrav, plagát, ktorý nám poslali zamestnanci spoločnosti Milk-Agro, a ktorý vyrobila vedúca z predajne Milk-Agro Hellová, Katka Červenáková. Pre našich klientov to bolo veľkým povzbudením, že je tu niekto, kto na nich myslí a veľmi si to vážia.

Pán Schvarcz, ako sa zrodila myšlienka pomoci charitnému domovu?

Oslovil ma bývalý zamestnanec Charity, Adam Šepetka, s myšlienkou pomoci pre tento charitný dom. Dohodli sme sa na dodaní potravín na prípravu štedrovečernej večere. Podstatne veľkú časť sme darovali ako firma Milk Agro, za čo sa chcem poďakovať aj pánovi riaditeľovi Ing. Jozefovi Kundrátovi, ktorý mi dal voľnú ruku pri príprave tejto akcie a jej zorganizovaní. Ďalšie veľké ďakujem patrí aj firmám a sponzorom, ktorí chceli pomôcť a prostredníctvom mňa prispeli potravinami. Mňa osobne tá myšlienka nadchla zvlášť pre to, že som za nefinančnú pomoc. Často stretávam na ulici ľudí bez domova, ak môžem, pomôžem im jedlom. V tom prípade peniaze neľutujem, lebo viem, na čo boli použité. Nemám problém kúpiť jedlo, ale mrzí ma, keď viem, že veľakrát tieto peniaze končia na alkohol a cigarety. S dávaním peňazí mám zlé skúsenosti a asi nie som jediný.

Poznali ste charitný domov aj predtým?

Niekoľko mesiacov predtým som ich navštívil. Moje predstavy boli dosť odlišné od reality, ktorú som tam zažil. Videl som ľudí, ktorí tam žijú naozaj na základnej báze, no videl som aj starostlivosť, pozitívny ľudský prístup a doslova milotu v práci zamestnancov. Že to určite neberú ako zamestnanie, ale ako poslanie pomáhať druhým. Chcel som im pomôcť ešte viac. Našim zamestnancom v košických a prešovských prevádzkach som vysvetlil, do akej aktivity sme sa zapojili a dal som im možnosť prispieť aj individuálne vo forme potravinovej zbierky. Veľa predajní sa tejto možnosti chytilo a vznikla z toho úžasná akcia. Teší ma, že naši zamestnanci nie sú ľahostajní k biede druhých. Zapojilo sa 18 predajní a predavačky z nich posielali  múku, cestoviny, strukoviny, čaje, polievky a keďže išli Vianoce, tak niektoré aj vianočné cukrovinky. Na niekoľkých predajniach sa do tejto zbierky zapojili aj obyvatelia Košíc, ktorých naše zamestnankyne oslovili s pomocou dobrej veci.  Ja som tieto potraviny potom odvážal do charitného domu. A neostalo to ako jednorázová pomoc, dohodli sme sa na darovaní potravín niekoľkokrát do roka.

Pani vedúca, čo pre vás táto pomoc znamená?

Pani Hlaváčová: Je veľkým povzbudením pre zamestnancov aj pre klientov. Spolupatričnosť dobrých ľudí našich klientov povzbudzuje a až 70 % z nich sa opäť zamestná a postupne začlení do normálneho života...

Tak to svedčí o vysokej efektivite vašej práce. Prajeme vám veľa síl vo vašej službe a veľa ochotných darcov...