Bola pri rozbehu jednej z prvých predajní spoločnosti MILK-AGRO v Košiciach. Pracovala v nej vyše dvadsať rokov. Čerstvá dôchodkyňa, pani Ľudmila Bugárová, spomína na roky prežité v predajni Cash and Carry na ulici Pri Bitúnku v Košiciach.

Spomínate si na svoj prvý kontakt so spoločnosťou Milk-Agro?
Veľmi dobre. Zaujímala som sa o prácu v Milk-Agre a chcela som sa dozvedieť viac. Zatelefonovala som priamo pánu riaditeľovi. Sekretárka ma vtedy nemohla prepojiť, tak som jej nadiktovala svoje telefónne číslo, že nech mi pán riaditeľ zavolá. A zavolal! Odvtedy pracujem pre túto spoločnosť. Bolo to pred dvadsiatimi rokmi. A aj keď som v dôchodku, v prípade potreby rada vypomôžem. Nedávno som pomáhala rozbiehať predajňu v Kremnici.

Nastúpili ste ako predavačka…
Mala som už predtým bohaté skúsenosti s predajom, hoci nie v sortimente potravín. Ale pri predaji ide vždy o to isté, v prvom rade o spokojného zákazníka, aby sa do predajne vždy rád vrátil. V tejto prevádzke som odpracovala pätnásť rokov a bola som pri jej otváraní. Komunikovala som s manažérmi o technickej realizácii prevádzky, aj som zostavovala pracovný kolektív. A odtiaľto odchádzam do dôchodku…

… z pozície vedúcej predajne. Boli ste obľúbená vedúca?
Viete, držím sa pravidla, že vedúca predajne nemôže byť dobrá. Dobré nech sú zástupkyne. Vedúca musí byť rozhodná, systémová a musí byť nad vecou.
Ja som bola náročná a aj trochu autoritatívna.
Veď vedúca je v konečnom dôsledku zodpovedná za výkon predajne a tým nepriamo aj za výplaty predavačiek, nemôže sa teda zaoberať „žabomyšími vojnami“. Som otvorený typ človeka, chcem mať vo veciach jasno a vyžadujem to aj od ostatných. Mala som to šťastie, že som si mohla pracovníčky vyberať sama a po všetkých tých rokoch sa teším, že väčšina z nich je tu tak dlho ako ja. Nebolo a nie je to jednoduché, boli aj obdobia, kedy bolo veru veľmi ťažké riadiť takýto celok, ale zvládli sme to.

Aj keď ste prísna, na predajni panuje priateľská atmosféra…
Predavačky sa za tie roky dobre poznajú nielen medzi sebou navzájom, ale aj s mnohými zákazníkmi. Pestujú s nimi priateľské vzťahy. Stáva sa, že keď privezú očakávaný tovar alebo na niečo máme zaujímavú zľavu, telefonujú si so zákazníkmi, tí prídu a nakúpia.

Dvadsať rokov v spoločnosti Milk-Agro, to je podstatná časť pracovného života. Niečo vás na tejto spoločnosti muselo naozaj zaujať…
Áno, viacero skutočností. Pracovné podmienky, platové podmienky, dobrá komunikácia s vedením firmy a aj to, že ako vedúca som mala pomerne voľnú ruku.

Čo prakticky znamená „voľná ruka“?
Mala som dôveru vedenia a mohla som sa rozhodovať samostatne. Napríklad o sortimente tovaru, zásobovaní a v rozhodovaní o tom, ktoré tovary v predaji zvýhodním formou zliav.

Prezraďte nám niekoľko nevšedných zážitkov…
Stalo sa napríklad – a to súvisí práve so spomínanými dobrými vzťahmi so zákazníkmi – že predavačka mala narodeniny a na predajňu jej prišla zagratulovať skupinka asi šiestich chlapov. A uprostred predajne jej pekne nahlas zaspievali. To sa len tak nevidí. A veľmi ma potešilo, keď pri odchode na dôchodok sa so mnou prišiel rozlúčiť osobne sám  pán riaditeľ Kundrát s veľkou kyticou nádherných kvetov. Pri toľkých predajniach, toľkých zamestnancoch a mnohých problémoch, ktoré denne rieši... Až mi slzy vyhŕkli od dojatia.