Pán Ľuboš Manica je medzi motoristami známy organizovaním Off Road 4 × 4 Tisovec. Tohtoročný aprílový je už v poradí pätnásty. Jeho hlavnou činnosťou je však riadenie bryndziarne v Tisovci. To je niekedy rovnako adrenalínové ako motoristické preteky...

Ako dlho už prevádzkujete bryndziareň?

Od roku 1991. Mal som vtedy 24 rokov, dá sa povedať, že celý doterajší profesný život sa venujem bryndzi.

Hovoria o vás, že ste jediný bryndziar na Slovensku, ktorý to má v rodine...

Dnes je veľa drobných bryndziarov, ktorí vyrábajú bryndzu doma a predávajú z dvora. Ale ak hovoríme o priemyselne vyrábanej bryndzi, tak asi áno. Môj prastarý otec Rudolf Manica začal bryndzu vyrábať už v roku 1921. Bryndziareň samotnú postavil pán Makovický pre svojho syna ešte v roku 1898, na hrade z trámu stropu je vypísaný dátum 2. 10. 1898. Rodinný podnik však bol znárodnený v roku 1953. Po roku 1989 starý otec Dušan Manica otvoril drevený kufrík, kde mal uložené znárodňovacie dekréty a pustili sme sa do reštitúcie.

Aké ste mali očakávania?

Pravdupovediac, nevedel som, do čoho idem. Otec mal mliekarenskú školu aj viacročnú prax, ale živnosť dali mne a v marci 1991 sme spolu s mojím otcom vyrobili prvú bryndzu. Ešte predtým sme museli priviezť strojové vybavenie zo Zvolenskej Slatiny, kde ho v deväťdesiatom roku odviezli. Boli sme šťastní, že sa toho dožil aj môj starý otec Dušan.

Situácia na trhu bola iná ako dnes...

Bolo nás 8 až 10 bryndziarov na Slovensku. Od polovice apríla do polovice septembra sme vyrábali stopercentnú ovčiu bryndzu a vytvorili sme zásobu sudovky z ovčieho syra uloženého na spotrebu v zimných mesiacoch, kedy sa ovečky nepasú a nedojí sa čerstvé mlieko.

Čím sa líši bryndza z Tisovca od inej slovenskej bryndze?

Veľa odlišnosti tam nie je, všetky sa vyrábajú rovnakým spôsobom, ak sa dodržia predpísané postupy a normy. Mierne odlišnosti môžu byť v prostredí, v akom sa chovajú ovce, mlieko má rôzne kvality vzhľadom na podložie, na ktorom rastie tráva, lebo na inej pôde rastú iné druhy rastlín, ale v zásade mikrobiologická hodnota bryndze je viac-menej rovnaká. Slovensko nie je tak veľké, rôznorodosť mlieka nie tak extrémna, žeby to vykazovalo nejaké merateľné odlišnosti, že na východe Slovenska je to tak a v strede ináč. Každá slovenská bryndza, vyrobená z nepasterizovaného mlieka, má priaznivý vplyv na ľudský organizmus.

V súvislosti s odlišnosťou prostredí, v ktorých sa ovce chovajú, ste sa dostali do Francúzska. Ako sa vám to podarilo?
Cez geografov, ktorí robili výskum vplyvu geografického podložia na kvalitu ovčieho mlieka. Pozvali ma na výstavu, na ktorej bol aj Slovenský dom a v ňom zástupcovia tradičných slovenských výrobkov: syrov, medu, medoviny a podobne. My sme tam prezentovali slovenskú bryndzu. Tam som si uvedomil, že Francúzi si oveľa viac ctia tradície a usilujú sa zachovať si pôvodné potravinárske výrobky.