Mlieko nás sprevádza už od kolísky. Materské je našou prvou potravou. Človek je jediným cicavcom, ktorý aj v dospelosti konzumuje mlieko iných cicavcov. Predstavuje pre neho veľmi cenné zložky stravy. O mlieku a o Medzinárodnom dni mlieka, ktorý oslavujeme vždy tretí májový utorok, sme sa porozprávali s Ing. Petrom Kočišom, vedúcim mliečnej výroby v Sabinove.

Už 20 rokov sa profesionálne venujete mlieku. Aký význam má Medzinárodný deň mlieka?
Medzinárodný deň mlieka sa oslavuje od roku 1957 pod záštitou Medzinárodnej mliekarskej federácie. Cieľom je poukázať na význam mlieka pre človeka, na nutričné vlastnosti mlieka, a povzbudiť ho, aby mlieko a mliečne výrobky zaradil do svojho každodenného jedálnička.

Nie je pre dospelého človeka pitie mlieka neprirodzené?
Ak život civilizovaného človeka porovnáme so životom ostatných živých organizmov, tak žijeme neprirodzene. Najväčší rozdiel je v tom, že dnešný človek v našich podmienkach prichádza k potrave bez veľkej fyzickej námahy a konzumuje ju vo veľkom množstve. Konzumuje málo prirodzenej surovej stravy, pri jej príprave ju vystavuje vysokým teplotám a tým ju ochudobňuje o enzýmy a nie­ktoré vitamíny, konzervuje ju a rôznym spôsobom denaturalizuje. V porovnaní s týmto všetkým je pitie mlieka naozaj malou odchýlkou od prirodzeného stravovania. Naopak, mlieko sa v prírode vyskytuje s jediným účelom – slúžiť ako plnohodnotná potravina, na rozdiel napríklad od mäsa, ktorého primárny účel je iný.

Pripomeňme si teda chronicky známe fakty o mlieku…
Mlieko je takmer ideálnou potravinou, k ideálu mu chýba to, že neobsahuje vlákninu. Z dietetického hľadiska patrí medzi najúplnejšie potraviny, lebo obsahuje všetky potrebné výživné látky pre náš organizmus. A ako bonus – tieto významné nutričné látky sú v mlieku v takej forme, že organizmus ich dokáže ľahko stráviť, vstrebať a využiť. 

Aj laktózu?
Je malé percento ľudí, ktorí majú prob­lém s mliečnym cukrom – laktózou, ich organizmus ju nevie stráviť a po konzumácii mlieka môžu mať hnačky, kŕče v bruchu a iné tráviace ťažkosti. Ale takých ľudí je naozaj málo. Môžu konzumovať upravené, bezlaktózové mlieka alebo kyslomliečne výrobky. Napríklad naša firma pripravuje novinku tzv. bezlaktózový jogurt. V bezlaktózových produktoch je laktóza zredukovaná vplyvom enzýmu laktáza. Pre tých, ktorí nemajú problém s mliečnym cukrom, laktóza predstavuje významný a ľahkovstrebateľný sacharid, ktorý je výborným zdrojom energie a pomáha vstrebávať minerál­ne látky, najmä vápnik, fosfor a horčík. 

Pokračujme tukmi, odporúčate plnotučné či polotučné…?
Pre dospelý organizmus úplne postačuje polotučné mlieko, my ponúkame polotučné mlieko s obsahom 1,5% mliečneho tuku, aj plnotučné s obsahom 3,5%. Keďže materské mlieko človeka má vyšší obsah tuku, deťom odporúčame piť plnotučné. Čerstvé kravské mlieko má obsah tuku v rozmedzí 3,6 až 4 percenta tuku. Niektoré naše kyslo­mliečne výrobky majú obsah tuku až do 9 percent. Niekomu sa to môže zdať veľa, ale napríklad väčšina mäsových výrobkov má obsah tuku oveľa vyšší.

A nutrične azda najdôležitejšia zložka?
Bezpochyby sú to bielkoviny. Mlieko obsahuje až 18 z 22 známych esenciálnych aminokyselín, pot­rebných na stavbu a udržiavanie ľudského organizmu. Esenciálne aminokyseliny sú také, ktoré si organizmus človeka nevie vyrobiť sám a je odkázaný na ich príjem v potrave. Doporučovaný denný príjem pre dospelého človeka je 0,6 až 0,8 gramu bielkovín na kilogram telesnej váhy.

… a ich vstrebateľnosť je najvyššia pri surovom mlieku…
Surové mlieko považujeme za najzdravšie, ale pod jednou podmienkou, že pochádza zo zdravých dojníc, kôz alebo oviec. Pri domácich chovoch, keď sa gazda stará o niekoľko kusov dobytka alebo oviec, sa to ľahšie ustráži. Ale pri veľkochovoch, keď sa staráte o niekoľko stoviek kusov živočíchov, sa to sotva dá odkontrolovať na sto percent. Preto mlieko z veľkochovov pasterizujeme, aby sme zagarantovali jeho zdravotnú nezávadnosť. Pri šetrnej pasterizácii dochádza k minimálnemu znehodnoteniu nielen bielkovín, ale aj vitamínov, ktoré sú súčasťou surového mlieka. Pri UHT ohreve, ktorý sa využíva na zvýšenie trvanlivosti mlieka, je znehodnotenie bielkovín väčšie, ale je to daň za vysokú trvanlivosť produktu aj pri izbovej teplote.

Medzinárodný deň mlieka nie je len o kravskom mlieku…
V našom prostredí konzumujeme kravské, ovčie a kozie mlieko a výrobky z nich. Ale sú krajiny, v ktorých sa pije ťavie, byvolie, kobylie a v malom množstve aj iné mlieka. Svetovo najrozšírenejšie je však kravské mlieko a výrobky z neho. Najviac mlieka sa skonzumuje v Európe a v Severnej Amerike, najmenej v Ázii a v Afrike. Obyvatelia Ázie a Afriky nemajú schopnosť vstrebávať mliečny cukor (majú zdravotné problémy pri konzumácii mlieka) a preto musia bielkoviny dopĺňať z iných zdrojov. My v Európe si môžeme vychutnávať mlieko a široký sortiment mliečnych dobrôt.