Zvykli sme si, že máme počas celého roka v ponuke obchodov veľa čerstvého ovocia a zeleniny. Odborníci však často spomínajú, že náš organizmus by mal prijímať iba potraviny vypestované v našom podnebnom pásme práve v tom ktorom ročnom období.

Ale ako sa v zime zásobiť vitamínmi, ak nechceme siahnuť po citrusoch či iných cudzokrajných plodoch? Inšpiráciu môžeme hľadať v jedálničku našich predkov. Nielenže nemali hypermarkety, ale často boli závislí iba od vlastnej produkcie. To, čo sa v lete a na jeseň urodilo, museli dobre zakonzervovať, aby vydržali do jari.

Domáce ovocie ako slivky, jablká a hrušky sa sušili, zdrojom vitamínu C bola tiež jedinečná kyslá kapusta. Taktiež prírodné antibiotikum cesnak a cibuľa. A nakoniec na zasýtenie sa kedysi hodili rôzne druhy obilovín, zemiaky a strukoviny, čo nakoniec využívame dodnes. Mäso sa jedlo vzácne, iba pri slávnostných príležitostiach. Aj my dnes môžeme uprednostniť tieto suroviny do nášho zimného jedálničku, aj keď určite nezaškodí si občas pochutiť na šťavnatej mandarínke. Organizmus by sme počas zimy mali „ohrievať“ a zároveň hydratovať rôznymi teplými tekutinami v podobe bylinkových a ovocných čajov s medom a teplých polievok. Na doplnenie ďalších vzácnych zdrojov si pridajme do jedálnička semiačka a orechy.

Napriek tomu, že dnes máme dostatok rôznych surovín, určite sa nemusíme prejedať alebo jesť mastné a ťažké pokrmy, čo neprospieva nášmu tráveniu. Na dedinách sa síce zvykne variť práve v tomto období zo zdrojov vianočnej zabíjačky, ale múdry gazda konzumuje s mierou.

Nakoniec od našich predkov si toho môžeme zobrať ešte oveľa viacej. V zime totiž menej pracovali a viac oddychovali a trávili veľa času v komunitách. Ako zapadlo slnko, čo v zime bolo pomerne skoro, ľudia sa združovali po domoch a spoločne robili ľahšie práce: párali perie, priadli ľan, opravovali rôzne náradie, ktoré bolo počas roka poničené. Spoločne pri práci spievali, rozprávali sa príbehy. Spolu s mladými sedávali starší a deti. Žiadna telka, či sociálne siete. To boli časy!