Už len niekoľko dní a najvýznamnejší kresťanský a významný pohanský sviatok nás prehupne do jari. Tešíme sa nielen na voľné dni, ktoré v tom období opäť budem môcť stráviť s rodinou, ale aj na chvíle, kedy sa zas raz opäť všetci stretneme za jedným stolom. Tak ako Vianoce aj Veľká noc vnáša do našich životov pokoj a lásku, hoci v inom šate. Nečudo, jej slávenie je spojené s utrpením a smútkom, ale zároveň aj znovuzrodením života, viery a nádeje.
 

Vedeli ste, že jej pôvodný názov pochádza zo slova pésah, ktoré označuje starožidovský sviatok? Navyše Veľká noc predstavuje pohyblivý sviatok, ktorého dátum ovplyvňuje mesiac. Veľkonočná nedeľa sa oslavuje vždy ako prvá nedeľa po splne mesiaca, ktorý nastane prvý po dátume jarnej rovnodennosti. Nikdy si s tým však nemusíte lámať hlavu. Kalendár nám vždy dá jasnú odpoveď.

Zvyky a tradície alebo " Šibi ryby, mastné ryby, dávaj vajca od korbáča, ak nemáš, tak kus koláča."

Veľkú noc tvorili vždy tieto dni: Kvetná nedeľa, Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota, Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok. Ku každému dňu sa viažu presné zvyky a obyčaje, ktoré sa líšia kraj od kraja. Napríklad v Anglosaských krajinách hľadajú veľkonočné vajíčko, alebo zajačika, u nás na Slovensku šibeme a oblievame dievčatá. Nie je možné povedať, ktoré zvyky sú múdrejšie či lepšie. Asi pre každého z nás sú najkrajšie tie, ktoré si pamätá od malička.
 

Typické zvyky na slovensku sú oblievanie a šibanie korbáčom. Mladší či starší chlapci alebo chlapi chodia od domu k domu, od rodiny k rodine na znak zdravia, oblievajú a prúteným korbáčom vyšibú každú súcu dievku v dome. Za odmenu dostanú ručne maľovanú či zdobenú kraslicu, po novom aj čokoládové vajíčko a peniaze. Kedysi sa vajíčka zdobili ručne, jednoduchými vzormi. Predtým sa niekoľko týždňov zbierali, vyfukovali a potom spoločne pripravovali rôznymi technikami. Okrem klasického maľovania sa napríklad obaľovali vlnou, slamou, alebo sa do nich ornamenty vŕtajú. Samozrejme hlavne pre deti je jednoduché vyzdobiť kraslice nálepkami, škrabaním, alebo voskom z rozpustených voskoviek. Isté obdoby kraslíc sa našli aj v dejinách Číňanov a Egypťanov. No farbenie vajíčok je najviac späté so slovanskými krajinami. Kedysi sa kraslice farbili väčšinou na červeno. Pripomínali Ježišovu krv.
 

Samozrejme, dnes si už môžeme kúpiť všetko hotové. Aj upečeného a červenou mašličkou previazaného barančeka, ktorý rovnako patrí k nenahraditeľným symbolom Veľkej noci, podobne ako aj veľký čokoládový zajačik. Čaro domácej výroby sa však našťastie vracia. Podobne i korbáč si možno ľahko kúpiť. Predsa len mať ho pekne upletený je umenie. Spôsob, akým sa pletie sa dedí z generácie na generáciu. Najprv treba nájsť správne prútie. A popritom si nazbierať bahniatka, ktorými domácnosť privíta nielen Veľkú noc, ale aj jar. V niektorých rodinách je zvykom po Veľkej noci korbáč zasadiť do záhrady.
 

Keďže sviatky sa hlboko spájajú s kresťanstvom, medzi zvyky patrí aj dodržiavanie pôstu, ktorý končí na Bielou sobotou. Aby okrem duchovného prežitia sviatkov, prišli na radu aj radostné chvíle v kruhu rodiny a stola plného dobrôt. Medzi klasické pochúťky patria údeniny, údené mäso a zemiakový šalát a v mnohých rodinách nechýba ani veľkonočná kapustnica. Slovenské gazdinky rady pripravia veľkonočnú roládu či jahňacinu, baraninu alebo zajaca na pekáči. Vynikajúcou lahôdkou je podávanie údenej šunky s chrenom. Na východnom slovensku tradične patrí na Veľkonočný stôl mäsová plnka a domáci syrek, alebo syreček, či hrudka. Klobásy, cvikla chren a samozrejme vajíčka tiež nesmú na Veľkonočnej tabuli chýbať.
 

Namiesto zákuskov sa podáva vianočka - Paska, či koláče alebo záviny s kysnutého cesta. V niektorých rodinách sa nájdu i zákusky s klasickým krémom z masla a s čokoládovou polevou, ale zväčša sa pripravujú jednoduché koláčiky ako linecké pečivo, alebo vanilkové rožky. 
 

A aj keď sa v poslednom čase čoraz viac rodín rozhodne stráviť Veľkonočné sviatky mimo domu a už tak veľmi nelipnú na tradíciách, vždy ostanú tieto sviatky symbolom znovuzrodenia a nádeje na lepšie časy.