V týchto dňoch vlastne oslavujeme dva sviatky, ktoré so sebou nesú kúsok melanchólie a smútku za blízkymi či známymi, ktorých sme stratili a ostali nám už len spomienky. V jeden deň si spomíname na všetkých svätých a ten druhý venujeme všetkým zosnulým.

Málokto však tuší, že iba v prípade toho prvého ide o kresťanské zvyky, ktoré sa pôvodne oslavovali v máji a veriaci si v tento deň mali pripomenúť všetkých svätých, ktorým neboli venované počas roka výsostné dni. Ale spomínanie na všetkých zosnulých má už pramene v pohanských zvykoch. Slovania totiž verili, že každý zosnulý sa najskôr dostane do raja, no odtiaľ sa opäť vráti do pozemského sveta. Počas týchto dní sa zaoberali rôznymi rituálmi, ktoré  mali zosnulým tieto prechody uľahčiť a taktiež na obrannú mágiu tých ľudí, ktorí sa počas toho konkrétneho roka zúčastnili nejakého pohrebu alebo prišli do kontaktu so zosnulým.

Na sviatok Všetkých svätých sa  v minulosti viazalo viacero tradícií, pieklo pečivo - žemle v tvare hnátov, položených krížom, ktorým sa hovorilo kosti svätých. Na pamiatku zosnulých robili zase koláč, rozrobený z mlieka  v tvare štvorca, ktorý sa plnil džemom alebo makom, ktorému sa hovorilo dušičky. Týmto pečivom boli obdarovaní žobráci a chudobní ľudia, postávajúci pri kostole alebo cintoríne.  Piekli sa koláče z bielej a tmavej múky. Tie prvé šli pre vrchnosť a druhé pre poddaných.

Podľa ľudovej tradície v predvečer sviatku dušičiek sa poberajú duše zomrelých na jednu noc z očistca, kde v plameňoch pykajú za svoje hriechy. V ten večer sa zvyklo plniť lampu maslom namiesto oleja, aby si dušičky mohli ubolené rany, spôsobené očistcom, natrieť a ochladiť. Taktiež bývalo zvykom v tento večer vhadzovať pre dušičky do ohňa rôzne kúsky jedla, aby sa duša skôr vykúpila z hriechov alebo niečo také ako dušičkám na prilepšenie.

V dnešnej ére sa tieto sviatky oslavujú u nás a aj v susedných krajinách veľmi podobným spôsobom. V týchto dňoch prichádzame na cintoríny, navštevujeme hroby našich blízkych a zapaľujeme sviečky. Na hroby prinášame kahance, vence alebo kvety. Ak nemôžeme navštíviť hrob nejakého blízkeho, tak aspoň zapaľujeme sviečky  pri centrálnom kríži, prípadne aj doma vo večerných hodinách. Pri svetle plamienku potom spomíname na spoločné zážitky a rekapitulujeme niekedy i náš život.