Tradícia citrusového džemu je v Británii veľmi dlhá. Jej pôvod siaha až niekam do 16. storočia, kedy Henry VIII. dostal darom džem z Portugalska. Prvý tlačený recept na túto božskú hmotu sa prvýkrát objavuje v kuchárskej knihe Mary Kettilby z r. 1714. Pomarančová „marmalade“, ako ju Briti volajú, sa stala súčasťou detskej literatúry ako obľúbená maškrta medvedíka Paddingtona. Namiesto medu ju najradšej konzumoval na toaste s maslom.

Niektorí Briti ju ešte stále pripravujú sami doma. Je to niečo ako rituál, môže trvať aj dva dni. Každá rodina má svoj osvedčený recept, ktorý len tak ľahko neprezradí konkurencii. Všeobecne známe však je, že džem je najlepšie pripravovať z veľmi kvalitných pomarančov, najlepšie sa vraj hodí odroda zvaná sevillské pomaranče. Tento druh je pomerne dosť kyslý a kôra, ktorá sa pridáva do džemu tiež, je viac horká ako u iných odrôd, čo dáva džemu jeho typickú chuť. Nezanedbateľný je tiež fakt, že kôra bežne dostupných pomarančov býva chemicky ošetrená a teda nepoužiteľná pre konzumáciu. Je rozhodne nutné použiť pomaranče v bio kvalite.

Príprava džemu nie je zložitá, ale ako už bolo povedané, vyžaduje si dosť času a skúseností. Pravá britská „marmalade“ sa konzervuje výlučne cukrom, žiadnou chémiou. Pri varení ovocia sa pridávajú tiež citrusové zrniečka, ktoré spolu s kôrou obsahujú dostatok pektínu, aby spôsobili rôsolovitosť a správnu konzistenciu výslednej lahôdky. K výrobe sa môžu použiť aj grapefruity, limetky či iné citrusy, záleží na kreativite tvorcu. Ako hovorí nekorunovaná „kráľovná marmelád“ Češka Blanka Milfaitová, džem či lekvár sa dá vyrobiť z čohokoľvek. Aj ona má svoj osvedčený recept na citrónový džem, s ktorým vyhrala v roku 2013 prestížnu britskú súťaž World´s Marmalade Awards a odvtedy dodáva svoje džemy priamo na kráľovsky dvor.

No vidíte, a potom, že vraj najlepší pomarančový džem robia Briti!