Pri mlieku ste začínali ešte v minulom režime, odvtedy produkcia mlieka na Slovensku prešla búrlivým vývojom. Boli ste pri tom…
Môj pracovný príbeh začal v roku 1989, keď mi bola ponúknutá možnosť zamestnať sa v Prešovských mliekarňach. Na veterine sme mlieko študovali jeden semester a skúška sa považuje za jednu z tých ľahších. Myslel som si, že s „mliekom“ sa už nestretnem. No a zrazu som mal ísť pracovať do mliekarne. Mal som pocit, že o mlieku toho veľa neviem. Môj prijímací pohovor sa končil slovami: neboj sa, život ťa naučí. Základy máš zo školy…

Takže zo školy rovno k mlieku…
Mesiac som robil v poľnohospodárskom podniku pred vojenčinou. To bola klasika v socializme, nastúpiš tam a tam. Bola to Chminianska Nová Ves, štátny majetok. Tam som bol mesiac. Potom nasledovala rok vojenčina, revolúcia a po revolúcii, ešte v tej revolučnej atmosfére, som nastúpil do mliekarne.

Základy zo školy asi nepostačovali…
Škola vám poskytne nejaký základ vedomostí, ktoré musíte v živote uplatniť, ale až život vás naučí, čo máte robiť. Nepoznal som problematiku nákupu a spracovania mlieka. Mal som naštudované, čo je to kvalita a čo na ňu vplýva, ale do vzťahových vecí medzi dodávateľom a nákupcom som nevidel. Ako novonastupujúcemu vedúcemu nákupu mlieka mi boli zverení do „opatery“ všetci dodávatelia mlieka so svojimi starosťami a povinnosťami. Výroba mlieka je veľmi náročná na dodržiavanie hygieny a v tom čase boli takí, čo sa s tým ťažko vyrovnávali. A ja som bol ako nová metla… Dodržiavanie stanovenej normy a objektivita hodnotenia mlieka bola vždy pre mňa prvoradá a preto sa niektorí dodávatelia museli veľmi obracať, aby splnili podmienky dodávky. Až neskôr, keď sa so mnou kolegovia a dodávatelia otvorene rozprávali, som sa dozvedel, čo sa dialo v teréne, keď som nastúpil ja a aké starosti s tým niektorí mali. Bol som doslova postrachom. Cez kvalitu mlieka sa preplácala surovina, veď to bola najzákladnejšia úloha: dodať mlieko a mať ho dobre zaplatené. Vtedy boli úplne iné normy, iný systém platenia, ale v princípe platilo to, že akú kvalitu mlieka máš, tak ti za ňu bude zaplatené.

Ako ste vtedy sledovali kvalitu mlieka?
Chodilo sa na odbery vzoriek tak, ako sa chodí teraz, len trošku iným spôsobom. Bol som postavený do funkcie zodpovedného človeka aj za celkovú politiku nákupu mlieka, ale vtedy sa to zúžilo na odbery vzoriek a ich vyhodnotenie. A urobenie výplaty; na to som mal samozrejme ešte ľudí okolo seba. Takže padol som do toho rovnými nohami… Bral som vzorky tak, ako to bolo stanovené: vzorka sa berie z pomernej a priemernej dodávky, čo sa nie vždy dodržiavalo. A kvalita mlieka sa pohybovala v spektre „360 stupňov“, od nuly po „neviditeľno“. Začali sa robiť poriadky, vedenie mliekarne to privítalo, celkovo sa kvalita dodávanej suroviny začala zlepšovať.

Dodávatelia neboli radi…
Zažíval som všelijaké situácie. Začal som zisťovať, kde sú naši dodávatelia. Dodávateľov sme mali 40, odberných miest hádam sto a tak som začal spoznávať široké okolie Prešova. Vysadol som na cisternu a s vodičom som prechádzal jednotlivé farmy. Pol dňa som strávil tým, že som sa vozil cisternovým autom a odoberal vzorky mlieka z chladiacich nádrží, kontroloval som jeho kvalitu. Na začiatku som veľakrát nevedel, kde som. Ale postupne som spoznal všetky družstvá, všetkých zootechnikov, všetkých predsedov a pomaly som vnikal do tých tajov. Zistil som, že ten má kamaráta tam a ten tam. Keď kvalita mlieka vyšla zle, už bol telefonát, ako je možné, že toto družstvo má zlú kvalitu. Boli také direktíva, že niektoré družstvo nemohlo mať trojku.

Aj keď testy hovorili trojku…
Hodnotenie mlieka sa robilo aj v mliekarni, niektoré testy sa robili aj tam. Testovací roztok sa nakvapkal do mlieka, nastala farebná reakcia – ak bola fialová, bolo to „dobré“, svetlá znamenala „zlé“… a tam sa niekedy zakladali ružové okuliare.

„Samohodnotenie“ spravidla výsledky vylepšuje. Nerobili sa nezávislé kontrolné merania?
Áno, začali fungovať centrálne laboratóriá. V tej dobe sa určilo, že všetko mlieko budeme hodnotiť v centrálnych laboratóriách. Systém odberu ostal, ale vzorky sme poslali do laboratória. Tam boli iné metódy, iné metodiky rozborov. Triedy tie isté. Tým tlakom sa kvalita mlieka zlepšila. Tým, že sa to dalo na „centrálky“, už sa to nedalo opraviť a meniť. My sme vzorky dávali do Košíc. A tu už začal tlak na družstvá a museli sa začať zlepšovať v rámci kvality. Tak to išlo roky, až sme sa dopracovali k vysokej kvalite. Asi v roku 1998 – 99 nastala zmena samotnej normy na hodnotenie.
 

Napríklad?
Dovtedy prvá trieda mohla obsahovať do 300 tisíc mikroorganizmov na mililiter, medzi 300 – 800 tisíc bola dvojka trieda a nad 800 bola trojka, nad 20 mil. neštandard. Potom sme už prešli na európsku normu, ktorá vyžadovala celkový počet mikroorganizmov do 100 000 na mililiter.
 

Čo si máme predstaviť pod pojmom „somatické bunky“?
Mliečna žľaza – vemeno u dojnice je vysokoprodučný orgán, ktorý sa svojou činnosťou neustále opotrebuváva. Do mlieka sa uvoľňuje odumretý epitel – somatické bunky z tkaniva vemena. V rámci hodnotenia kvality sa sleduje ich počet. U zdravej dojnice by nemal byť vyšší ako 350 – 400 tisíc v jednom mililitri.

Je dosiahnuteľné také nízke množstvo somatických buniek?
V súčastnosti sú chovy na vysokej úrovni a 95% dodávateľov s tým nemá problém.

Nová norma a nová metodika vyhodnocovania vyžadovala nové, presnejšie laboratórne prístroje?
Prístroj sa zakúpil nový. Jeho hlavnou prednosťou bola rýchlosť vyhodnocovania meraných parametrov. Predtým sme čakali tri dni, lebo vzorka sa musela očkovať a čakať, a až potom sa odčítavali namerané hodnoty. Od roku 2004 alebo 2005 sa zredukovali laboratóriá, padli Košice a Zvolen, ostala len centrálka v Žiline a v Bratislave. Tie dve laboratóriá boli vybavené na tú dobu najmodernejšími technológiami. A aj my sme dostali prístroj, ktorý do 24 hodín vyhodnotí niektoré merané parametre. Nečakalo sa za kultiváciou, za vyhodnotením, ale priamo sa odčítalo, čo tam je. Čiže výsledok sme mali už na druhý deň. To bola ďalšia etapa prispôsobenia sa už kritériám Európskej únie. Tlak na nárast kvality sme prenášali na dodávateľov a dodávatelia už nemajú inú možnosť, len kvalitu dodržať.

Takže prísne európske normy pomohli zvýšiť kvalitu mlieka.
Áno, vstup Slovenska do únie nútil dodržiavať normy platné v EÚ. A vstup do únie sa stal aj vážnym okamihom v mojej kariére.

Vašej osobne?
Je to zaujímavá súvislosť s mojou osobnou kariérou. Slovensko, ako vstupujúca krajina, sa malo preukázať vykonanou kontrolou vybraných mliekarní, že spĺňajú podmienky vstupu do EÚ. V rámci Slovenska sme boli vybraní aj my.

Určili vás, alebo ste sa prihlásili?
Kto by sa dobrovoľne prihlásil, keď má prísť štáb kontrolórov z únie? Spomínam na Španiela, malého chlapíka, to bol kontrolór, pri ktorom bolo jasné, že ten chlap rozumie problematike. A tá kontrola prebehla tak presne, ako by som išiel aj ja, ak by som chcel nájsť slabé miesta. Presne by som išiel tým istým postupom, čo on. My sme boli médiom pre ich aktivitu, aby vyhodnotili podmienky. Príprava trvala niekoľko dní a tá kontrola nás poriadne prevetrala. Jedným z hlavných bodov kontroly bola vstupná surovina, všetky systémy kontroly výpočtov, evidencia, nadväzné hlásenia, potom výrobné procesy. 50% času strávili pri problematike nákupu mlieka. Obstáli sme, nič sa nenašlo, ani jedna závažná výčitka. Slovensko dostalo súhlas na vstup do EÚ.
To bolo v roku 2001.

To je výborné. To znamená, že aj vaša mliekareň má zásluhu na tom, že mlieko zo Slovenska je možné predávať na trhoch EÚ. To je naozaj výnimočné…
Som na našu mliekareň hrdý. Keby som ju mal hodnotiť, tak nie sme naj mliekareň v rámci veľkosti, ale máme niektoré naj. A naj je aj to, že sme boli prvá mliekáreň, ktorá dostala číslo.

O akom čísle hovoríme?
Každý schválený spracovateľ – mliekareň dostal svoje identifikačné číslo, my máme SK 018.

Asi ste odvtedy zažili aj ďalšie kontroly.
Áno, viaceré. Ďalšia veľká kontrola bola o dva roky – to bol systém kvotácie mlieka. Opäť to bola megakomisia, ktorá prišla na kontrolu našej platobnej agentúry. Ja som mal pocit, že všetky kontroly sú smerované do Sabinova, lebo tam je istota, že dopadnú dobre, že nebude hanba. Všetky podklady, množstvo údajov, ktoré museli na seba nadväzovať, štatistiky kontroly, hlásenia, všetko. Takže aj toto sme absolvovali. Ďakovali sme si jeden druhému, že sme takto dobre obstáli. Čiže to bola druhá taká najväčšia kontrola, ktorá mohla byť v rámci Slovenska z únie.

Ak ste tieto zvládli, asi sa už nijakej kontroly nebojíte…
Nie, žiadnej sa už nebojím. Kontroly nás uistili, že máme dobrý základ. Samozrejme, že bude stále čo zlepšovať v rámci technológií a výrobných postupov.

To sú veľmi dôležité informácie aj pre vašich zákazníkov. Veľa sa teraz hovorí o dvojakej kvalite potravín…
Som rád, že môžem našich zákazníkov uistiť, že kvalita slovenského mlieka a výrobkov z neho sa za tie roky, čo ju sledujem, výrazne zlepšila. Že naše slovenské mlieko je dobré. A že mlieko a mliečne výrobky Sabi sú vyrábané pod neustálou kontrolou kvality, takže sa na ne z tohto hľadiska môžu naozaj spoľahnúť.