19. 09. 2017

Zažijeme nedostatok mlieka?

O nepriaznivom vývoji na trhu mlieka sme sa porozprávali s MVDr. Marekom Kundom, vedúcim prevádzky mliekarne Milk-Agro v Sabinove.

Svetové ceny mlieka medziročne vzrástli takmer o 28 percent. Odhadujete, že ešte porastú?
Na základe zverejnených prognóz a z vlastných skúseností odhadujem, že ešte niekoľko mesiacov ceny surového kravského mlieka porastú. Historické prehľady o vývoji cien mlieka, ktoré máme, potvrdzujú, že ceny sa pohybujú v sínusoide, po každom náraste prichádza pokles a naopak.

 

Rast cien má spravidla dve hlavné príčiny, nízka produkcia a nízka cena v predchádzajúcom období. V lete 2016 bola cena mlieka rekordne nízka. Čo sa stalo?
Rekordne nízku cenu sme mali v roku 2009. Európska únia sa v roku 2015 rozhodla zrušiť jeden z regulačných nástrojov ovplyvňujúci produkciu mlieka, a to mliečne kvóty. Začalo sa viac produkovať, a to ceny tlačilo dole. V roku 2016 sme tak mali nízke ceny mlieka, najmä v lete. V lete sa totiž mlieka viac nadojí a menej skonzumuje. Vytvára sa prebytok na trhu a ten tlačí ceny dole. Ak predajné ceny nepokrývajú výrobné náklady, výrobcovia – farmári redukujú chovy. Zákonite sa to prejaví v nasledujúcom období zníženou produkciou a nárastom cien.

 

Agentúra Reuters uviedla výrok šéfa ARLA (Arla Foods Pe der Tuborgh združuje takmer 12 500 farmárov viacerých západoeurópskych krajín, vrátane Holandska, Belgicka, Nemecka a Spojeného kráľovstva), že zásoby mlieka vo svete sú tak nízke, že najmä pred Vianocami nebude možné za žiadnych okolností uspokojiť dopyt. Nepovažujete takéto vyjadrenia za prehnané?
Nemám až taký prehľad ako spomínaný pán, pri mlieku naozaj dochádza k zvyšovaniu cien v dôsledku jeho nižšej produkcie, ale hlavne tuková zložka mlieka sa stáva „nedostatkovým tovarom“. Je pravidlom, že ku koncu roka, pri zvýšenom dopyte, sa znižujú zásoby masla a cena stúpa.  V tomto roku to bude ešte výraznejšie, na pultoch našich predajní však maslo bude v dostatočnom množstve.

 

Zato o produkcii mlieka na Slovensku máte dostatočný prehľad. V roku 1989 ste nastúpili do firmy Milk-Agro ako nákupca mlieka…
Za obdobie môjho pôsobenia vo funkcii sme mali veľmi široké rozpätie nákupu mlieka. V roku 1990 sme nakupovali bezmála 50 miliónov litrov a o pár rokov neskôr sme spadli na najnižší nákup, len 11,5 milióna litrov mlieka. To bolo v roku 1997. Vtedy som si už myslel, že je po mliekarčine v Sabinove…

 

Natoľko klesla spotreba mlieka alebo konkurencia bola až tak silná?
Konkurencia, vývoj na trhu, všetky tie zmeny, privatizácia, krachovali družstvá, krachovali mliekarne. V roku 1989, keď som začínal, bolo jedenásť mliekarní na východnom Slovensku. Teraz máme tri, Michalovce, Kežmarok a my. A predtým boli Košice, Bardejov, Spišská Nová Ves, Kráľovský Chlmec, Rožňava, Trebišov a iní. Postupne to padalo. A čo sa týka poľnohospodárskych družstiev, vtedy bolo viac ako 40 družstiev, teraz máme tretinu z toho. Samozrejme, množstvá sa menili, úžitkovosť sa menila.

 

V tom čase firma Milk-Agro budovala hlavne obchod.
Áno, v začiatkoch histórie Milk-Agra bol v popredí obchodný úsek. Rozvíjal sa neskutočným tempom, veď máme teraz 182 predajní, vtedy sme vyšli z nuly. V prvých rokoch sa otváralo 10 – 15 predajní v roku. Budoval sa jeden zo základných pilierov našej firmy, nákup mlieka bol zmluvne zabezpečený a neboli s tým starosti.

 

Ale sieť predajní musí mať niečo, čo iní nemajú a čo ťahá ľudí do obchodu…
Vývoj ukázal, že nielen obchodný úsek so svojimi aktivitami a inými tovarmi, ale že sú to aj naše vlastné výrobky, ktoré lákajú ľudí do obchodov. Vynakladalo sa enormné úsilie na budovanie značky SABI. Dochádzalo k vyrovnávaniu pozícií dôležitosti v stratégii rozvoja firmy ako celku. Platí staré príslovie: V jednote je sila.

 

Ako ste riešili výkyvy v produkcii mlieka a výkyvy v spotrebe?
Naša výroba oscilovala v nejakom rozmedzí. Ale boli prebytky mlieka a tie sa riešili sušením. Sušenie je v rámci obchodných aktivít náročné: 5 rokov je totálne zlých, 4 roky sú priemerné a 1 rok je dobrý. Na základe týchto vyhodnocovaní a hodnotení ekonomík výroby vyšlo, že budeme menej sušiť, sušením budeme iba optimalizovať prebytok mlieka. Preto spolupracujeme s inými mliekarňami. Tak sme sa postupne vzdávali spolupráce s tými družstvami, ktoré nám nevedeli optimalizovať dodávky mlieka podľa požiadaviek. Čiže sme optimalizovali zásoby mlieka. Teraz stále máme rezervu mlieka, ale už toľko nesušíme. Obchodný úsek je stabilizovaný, naše predajne sa nenafukujú, ľuďom sa nezdvojujú  žalúdky, ľudia nevypijú viac mlieka. Takže vieme, že pokiaľ nerozšírime aktivity mimo hraníc Slovenska alebo nepôjdeme do iných sietí, tak nám súčasný nákup stačí pre našu výrobu, na naše výrobky.

 

Takže stratégia nie je rásť, ale optimalizovať.
Presne tak. V rámci Slovenska, keď berieme porovnania v objeme spracovanej litráže, nie sme najväčší. Ale to ani nechceme. Chceme si vytvoriť dostatočnú rezervu v nákupe mlieka pre zvýšené aktivity nášho obchodného úseku a na zvýšenie objemu výroby v rámci inovácií a zvýšenia kvality výrobkov SABI.

 

V lete sa menej mlieka spotrebuje, ale viac nadojí. Aká je ročná krivka produkcie mlieka u vašich dodávateľov?
To je ďalšie veľké plus, ktoré sme dosiah li v rámci regiónu. Keď som začínal, tak 60% mlieka sa produkovalo v lete, 40% v zime, takže krivka sezónnosti bola výrazná. V lete sme sa topili v mlieku, znížil sa predaj mliečnych výrobkov, vypadli školy, škôlky, nemocnice, ale produkcia mlieka sa zvýšila. Tak potom bolo sušenie a následne problém s predajom sušeného mlieka. Potom po stupne našou politikou nákupu mlieka sme začali stimulovať družstvá, aby riešili sezónnosť. Dodaj viac v zime a menej v lete a budeš mať priplatené v zime. Aj toto bol stimul.

 

… na kravičky finančný stimul neplatí…
…ale na farmárov áno. Riešia to napríklad plemennou skladbou dobytka, pripúšťaním a opatreniami vo výžive. A finančný stimul zvyšuje množstvo a celkovú úroveň kvality produkcie.

 

Napríklad?
Keď som začínal, bola úroveň hygieny na farmách až extrémne rozdielna. Boli farmy so špičkovou úrovňou, ale aj také, že najprv sa musel vyrojiť roj múch z mliečnice a až potom sa tam dalo vojsť a odobrať vzorku. Napríklad maštale. Treba si uvedomiť, že to boli aj družstvá z 50-tych až 60-tych rokov, na moderné požiadavky v kvalite tu boli nevyhovujúce podmienky. Preto tá selekcia. Vypadli družstvá s nevyhovujúcimi výrobnými podmienkami a tie, ktoré ostali s podporou štátu a stimulov z mliekarní, mali lepšie zaplatené za mlieko a udržali sa. Kvalita výroby mlieka na farmách sa neporovnateľne zmenila.Vďaka investíciám do nových technologických zariadení sa výrobné procesy v mliekarňach aj na farmách výrazne zlepšili, čo malo za následok zvýšenie kvality jednak základnej suroviny – mlieka a samozrejme aj výrobkov SABI.

 

Ale aj pri najmodernejších technológiách je to stále tá kravička, ktorá dáva mlieko. „Modernizovali“ sa aj kravičky?Samozrejme. Predtým sa na Slo vensku choval väčšinou Slovenský strakatý dobytok s úžitkovosťou 4,5 – 6 tisíc litrov a v menšom počte bol Pinzgauský, typický horský dobytok, ktorý mal špičkovú úžitkovosť 3,5 až 4 tisíc litrov a zvyšok bol Holštajnský dobytok. Začalo sa systematicky šľachtiť s mliečnym plemenom a chovy sa začali meniť. Takže Slovenský strakatý dobytok sa začal šľachtiť s holštajnským, či už čiernym či červeným, s úžitkovosťou 9 – 10 tisíc litrov. Tým, že sa začalo krížiť so špičkovým plemenom, sa dosiahlo zvýšenie produkčných vlastností u dojníc.

 

Takže aj keď je kravičiek menej, nadoja viac. Nie je to na úkor niečoho iného?
Čiastočne áno. Napríklad niektorí majú 90% Holštajna. Ale už ideme pomaličky naspäť, už to znovu krížia s mäsovými či kombinovanými plemenami. Vysokoprodukčné mliečne plemená sú náročné na podmienky chovu. Tam stačí malé zaváhanie, vypadne niečo v kŕmnej dávke a sú tak citlivé, že to rozkolíše ich metabolizmus až natoľko, že znižujú svoju dojivosť a sú náchylnejšie na vplyv prostredia. Ukazuje sa, že v našich podmienkach – my sme tu stredozemné pásmo, nie sú tu vyrovnané podmienky, v zime niekedy máte extrémnu zimu, v lete extrémne horúco, čiže – v týchto podmienkach treba nájsť primerané plemeno. A ukazuje sa, že naše špičkové Strakaté slovenské plemeno primerane šľachtené, keď sa dobre nachová, tak takisto vyprodukuje 7 – 8 tisíc litrov.

 

Vysoká dojivosť neznamená menší počet laktačných cyklov?
Určite. Boli „rekordérky”, ktoré sa dožili aj desať rokov, ale ku koncu života už dojili len zlomok zo svojho potenciálu. Vysokoúžitkové vydržia asi tri, štyri laktácie a potom sa brakujú – idú na porážku. Organizmus musí zvládnuť obrovskú fyzickú záťaž spojenú s vysokou laktáciou.

 

Neustále hľadanie rovnováhy…
Nikdy nekončiaci proces v neustále meniacich sa podmienkach. A veľmi zaujímavý. Ale chcem konzumentov našich výrobkov uistiť, že tento proces zvládame, máme ho celkom slušne pod kontrolou, takže sa nemusia báť, že pred Vianocami nebudú na trhu naše chutné a zdravé mliečne produkty.

MILK - AGRO

Varte s chuťou a chutne

otvoriť receptár

Otázky o zdraví

hľadám odpoveď

Čerstvé a chutné akciové produkty nielen vo vašej chladničke.

Súhlasím s pravidlami Ochrany osobných údajov.
Hore