Vedenie spoločnosti Milk-Agro ďakuje svojim dlhoročným zamestnancom za ich lojalitu, pracovitosť a vernosť.

Zároveň im praje veľa pracovných úspechov v ďalších rokoch spolupráce.

Je znakom dobrej firmy, ak v nej ľudia vydržia pracovať dlhodobo. S pracovníčkami Mgr. Gabrielou Sabolíkovou a Teréziou Kostrabovou sme sa obzreli za rokmi prežitými vo výrobnej časti spoločnosti Milk-Agro. 

Ako dlho a na akej pozícii pracujete tu, v Sabinove vo výrobnej časti spoločnosti Milk-Agro?
Mgr. Gabriela Sabolíková: Ja som tu už viac ako 30 rokov, to znamená, že som tu pracovala ešte pred revolúciou. Teraz pracujem v laboratóriu zrejúcich syrov, ale úplne na začiatku som bola vo výrobe.
Terézia Kostrabová: Aj ja pracujem v laboratóriu, ale kyslomliečnej výroby. Som v tejto firme o niečo kratšie, „len“ dvadsať rokov.

Spomeniete si na úplné začiatky? Ak to porovnáte, ako to bolo vtedy a ako je to teraz?
Mgr. G. S.: Je to veľká zmena. Dnes je tu oveľa vyššia úroveň a oveľa vyššia kvalita. Aj podmienky, v ktorých pracujeme, sú podstatne lepšie.
T. K.: No jednoducho, boli to horšie podmienky. Teraz je to oveľa, oveľa lepšie.

Čo ste vtedy robili v laboratóriu?
Mgr. G. S.: Rozbory sušeného mlieka. Z každej šarže sa robili fyzikálno-chemické rozbory, mikrobiologické, boli stanovené potrebné parametre.

Sú teraz prísnejšie normy?
T. K.: Normy sú porovnateľné s minulosťou.

A ak porovnáte prácu v laboratóriu, aj tu vidíte zmenu?
Mgr. G. S.: Samozrejme. Teraz je oveľa viac prístrojov. Vtedy sa všetko robilo ručne, dnes sa to robí prístrojovo. Vtedy sme mali rôzne tabuľky, dnes to všetko vypočíta technika. Takže výsledky sú objektívnejšie a eliminujú sa ľudské chyby.
T. K.: Tie základné rozbory sa robili aj predtým, keď boli Východoslovenské mliekarne. Samotný postup stanovenia hodnôt sa veľmi nezmenil, viac-menej robíme to isté, dnes máme prístroje na stanovenie sušiny, ktoré nám to urýchľujú, výsledok je okamžitý.

Prečo ste nadlho zakotvili v mliekarenskom priemysle? Máte tento odbor aj vyštudovaný?
Mgr. G. S.: Áno. Ja som skončila mliekarenstvo, presnejšie Stredné odborné učilište v Michalovciach, odbor biochemik pre mliekarenskú výrobu, maturitu som si urobila na Strednom odbornom učilišti poľnohospodárskom v Strážskom.
T. K.: Aj ja mám potravinársku školu, ale v Nitre. Je to jedna z posledných priemysloviek, ktorá bola a sčasti ešte je na Slovensku.

Skúste si zaspomínať, ako to bolo, keď ste tu prišli…
Mgr. G. S.: Na moje prvé skúsenosti v tejto fi rme si pamätám veľmi dobre. Prišla som tu cez prázdniny po druhom ročníku na prax, mala som sedemnásť rokov. Hoci sme prax mali aj v škole, tu to bolo celkom iné. Také naozaj. Pracovali sme celý týždeň, bola som mladučká, nezvyknutá na takú záťaž. V tej dobe to bolo pre mňa náročné a únavné.

A pamätáte si, čo ste vtedy robili?
Mgr. G. S.: Áno. Vtedy sa tu robili polotučné a plnotučné mliečka v sáčkoch, tvarohy, acidofilné mlieka, jogurty. Na začiatku som teda robila trochu pri tom. Potom som sa dostala na masliareň. Bolo leto a vtedy bolo veľa smotany. A bola to ťažšia práca ako teraz. Teraz je jedna osoba ako obsluha formovačky a ďalšie potom odoberajú hotové výrobky. Ale predtým bola jedna osoba aj pri obsluhe formovačky, aj sama odoberala aj lepila kartóny, takže to bolo oveľa náročnejšie. Ale snažila som sa. Po skončení školy som teda nastúpila do mliekarne a prechádzala som cez všetky strediská, kde bolo potrebné. Až neskôr som sa dostala
do laboratória, na sušiareň mlieka.

A aké boli vaše začiatky?
T. K.: Ja som prišla už do súkromnej firmy, už to neboli Východoslovenské mliekarne, ale Milk–Agro. A začínala som ako pomocná pracovníčka vo výrobe. To znamená, že som prešla každým pracoviskom. Zväčša každý na začiatku rotuje, prejde cez rôzne pozície a strediská. Ak sa uchytí, dostane napríklad obsluhu niektorého stroja, čo je už taká stabilnejšia pozícia, aj lepšie
zaplatená. Po roku som sa dostala do laboratória. V tom období sa tu robilo ešte dosť málo výrobkov. Boli to len jogurty, tvarohy,
acidofilné mlieko. Až potom sa začali robiť mlieka, smotany a ďalšie výrobky. Nemali sme tu výrobu zrejúcich syrov, ba ani maslo sa ešte nerobilo.

Vás zastihla aj transformácia firmy. Ako ste pociťovali ten prechod?
Mgr. G. S.: Ja som potom odišla z laboratória na materskú a po materskej som sa opäť vrátila a ani som neuvažovala, že
zmením zamestnanie.

Tu sa natíska otázka, v čom je pre vás tá firma zaujímavá? Dnešná doba je známa fluktuáciou. Ľudia sa nahnevajú, skúšajú, idú hore-dole. Vy ste z tých, ktorí tu pracujú dlhodobo.
Mgr. G. S.: Vždy sa mi tu páčilo, vyučila som sa tomu a vždy ma taká práca zaujímala. Som tu rada.
T. K.: Rada tu robím, som spokojná. Robila som ešte v jednej firme. Tiež som tam robila laborantku, ale potom to tam padlo. Neskôr som si teda našla prácu v tejto spoločnosti, kde zavážila stabilita firmy a úlohu tu hrá aj blízkosť do zamestnania.

Aké benefity vám firma poskytuje?
Mgr. G. S.: V tomto regióne je obrovským benefitom už to, že je tu stabilita, že výplaty nemeškajú. A máme aj kultúrne vyžitie, dostávame lístky do divadla a do kina. Máme aj firemné športové športové hry, možnosť objednať sa na masáž, ba aj zrelaxovať sa na masážnej posteli. Na konci roka máme vianočný večierok. Tam sa tak zhodnotí rok. Prezentujú sa nejaké oficiálne čísla a potom je voľná zábava. No a samozrejmosťou je pracovné oblečenie.
T. K.: Chodíme napríklad do Tatier na víkendový pobyt. Na športové hry. Chodili sme aj na slovenské firemné hry. To bolo stretnutie rôznych slovenských firiem, vysielala to aj televízia. Išlo o rôzne súťaže. Ale vstupný poplatok bol vysoký, takže potom tieto hry začalo robiť pre svojich zamestnancov Milk-Agro samo. Má to aj tú výhodu, že teraz sa toho stretnutia môžu zúčastniť aj pracovníci z výroby. Tiež sa tu robia túry alebo rôzne súťaže.

A kde všade ste takto v rámci firemných stretnutí boli?
T. K.: Na rôznych miestach. V Liptovskom Jáne, Ľubovnianskych kúpeľoch, Poráči a podobne.

Dostane sa tam celá firma?
T. K.: To už sa musíme dohodnúť medzi sebou. Tým, že tu výroba beží každý deň, nemôže odísť celá firma.

Ktoré z výrobkov Milk-Agro máte najradšej?
Mgr. G. S.: Mám veľmi rada syry, Volovec samozrejme, ale všetky výrobky sú dobré. Jogurty, syry, mlieka.
T. K.: Nemám taký naj, chutia mi všetky naše výrobky. Čo sa týka jogurtov, tak z tých mi viac chutia tučnejšie než nízkotučné.

Ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa ďalších spokojných rokov v spoločnosti Milk-Agro.

10 rokov
10 rokov